Úvaha o absencii zmysluplnej debaty

Autor: Lýdia Koniarová | 5.10.2020 o 20:02 | (upravené 6.10.2020 o 11:15) Karma článku: 2,93 | Prečítané:  207x

Fráza ,,Musíme sa porozprávať.,, sa stala tak veľmi odpudivou, pre mnohých ľudí, že zabúdame na jej pravý a doslovný význam. Sme ľudia, my sa naozaj musíme vedieť rozprávať. Minimálne ja mám taký pocit. A myslím, že je nás viac...

Kedy ste sa naposledy naozaj dobre s niekým porozprávali? Ja osobne cítim v tomto smere veľký deficit. S partnermi, či inými rodinnými príslušníkmi sa doma často len tak míňame. Zaúraduje rutina a niekedy si naozaj nemáme ani čo povedať, prípadne ide o výmenu praktických informácií ohľadom jedla, peňazí prípadne detí. Samozrejme aj to nie vždy práve s pozitívnym naladením.

Každý si žije svoj vnútorný svet a môže sa stať, že ste s niekým už roky a vlastne vie o vás takpovediac prd makový. Platí to v partnerstve či manželstve ako aj vo vzťahu rodič - dieťa.

Kým sme ešte malí, rodičia majú prehľad. Majú nás takpovediac prečítaných. Ako však dospievame a začíname sa uzatvárať, je dosť pravdepodobné, že ich predstavy sa od nášho vnútorného prežívania dosť líšia. Najmä ak ste uzavretý typ človeka.

Aby som sa vrátila k tomu dobrému rozhovoru, ktorý dnes tak veľmi mnohým z nás chýba. S blízkymi, s ktorými žijeme to teda často veľmi nejde. Samozrejme česť výnimkám. (To, že by to bolo vhodné riešiť, je zase na inú debatu.)

 Ďalšou možnosťou sú samozrejme priatelia. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že v tomto prípade kvalita nad kvantitou zohráva stále väčší význam. Často sa mi totiž stáva, že rozhovory sú plytké, ľudia vás nepočúvajú, prípadne nepustia k slovu, alebo nevnímajú čo vlastne hovoríte. A možno najhoršie je prikyvovanie. Také to slušné prikyvovanie, keď nikto nepovie, čo si naozaj myslí lebo je to nepríjemné. Robím to niekedy  tiež. Jasné, že občas sa človek chce len posťažovať a je fajn dať mu priestor, no občas nezaškodí trochu zdravej konfrontácie (v extrémnych prípadoch aj poriadna mentálna facka nie je na škodu.)

Veľkú úlohu v kvalitných rozhovoroch zohráva aj emočná inteligencia človeka, zmysel pre humor alebo či sme takpovediac, na jednej vlne.

 Niekedy stretnete úplne cudzieho človeka a už po prehodení zopár viet to proste viete. Viete, že sa môžete ,a pravdepodobne budete rozprávať hodiny. Je to niečo tak osviežujúce a bohužiaľ musím priznať, že aj ojedinelé, že som začala rozmýšľať ako takéto situácie efektívnejšie vyhľadávať.

Dajú sa takéto rozhovory obnoviť aj keď už sa zjavne vytratili?

Existuje niekde krúžok úprimného napĺňajúceho rozhovoru?  A dá sa to vôbec dosiahnuť takto nasilu a plánovane? Alebo si skrátka človek musí sám vypestovať určitý radar a sám urobiť prvý krok v zlepšení komunikácie? Touto otázkou som si zrejme už aj odpovedala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.


Už ste čítali?